História
Pred par sto rokmi sa prapredok nášho miláčika prehanal po stepiach Južnej Ameriky, hrabal sa v zemi, robil si nové úkryty, nepohrdol ani kríkmi či puklinami v skalách. Jeho potomkovia tam dodnes žijú v kolóniách podobne ako u nás králik divý. V tej dobe sa morčatá používali aj ako obetné zvieratá, niekotré ich telá sa našli mumifikované. Z týchto múmií sa zistilo, že rôzne plemená ako rozeta alebo farebné variácie nevznikli v Európe, ale priamo v Južnej Amerike. Ako dokázali vyšlachtiť toľko varián je však dodnes predmetom skúmania.
V pôvodnej domovine sa chovalo nie len na obetovanie, ale aj na mäso ako u nás hydina, neskôr sa vytriedili krotké jedince na miláčikov. Nechovali sa však v klietkach, ale len v okolí domov.
Rozdielov medzi divokým morčaťom a domácim je hne%d niekľko. V prvom rade je to stavba tela, tiež tvar hlavy,. Divé morča je chudšie ako domáce a jeho hlava je špicatá, čo mu umožnuje ľahší únik pred nebezpečenstvom pomedzi rastlinstvo. Je rýchle a obratné, dokáže vyskočiť až do výšky jedného metra. Divé morča má hrubšiu, tmavú srsť a tiež menšie niektoré orgány.
Do Európy sa dostal pomerne rýchlo po jeho objavení, spočiatku bolo vzácne a mohli si ho dovoliť len majetní ľudia. Kedže sa však rýchlo množí, jeho cena klesala a dnes sa dá kúpiť takmer všade. Často je používané na laboratórne pokusy.
Prečo sa hovorí morské prasa? Pretože sa svojím chovaním ponáša na prasiatko a morské znamená, že k nám prišlo spoza mora. Nie je to však doslovný preklad jeho originálneho pomenovania.