Anatómia a choroby I.
Anatómia osmákov
Kostra osmákov je pomerne robustná, skladba kostí je zhodná s ostatnými hlodavcami (k základným znakom patria vyvinuté kľúčnej kosti, kostné hrebene na lebke slúžiace k úponu silných žuvacích svalov, penisová kosť, úplný jarmový oblúk). Rebier je 12 párov, z toho 9 pravých (naakumulovaných ku kosti hrudnej) a 3 páry nepravých. Tráviace ústrojenstvo zodpovedá tomu, že sú osmáci bylinožravce. Žalúdok je pomerne veľký, v tvare obličky, črevá sú dlhé, pretože trávenie rastlinnej potravy si vyžaduje dlhší čas (dĺžka čriev je až l0x väčšia ako dĺžka tela). Slepé črevo je u osmákov veľmi vyvinuté, mikroorganizmy v ňom žijúce napomáhajú tráveniu celulózy. Slepé črevo má význam aj pre hospodárenie s vodou. Pľúca sú dobre vyvinuté, ľavá pľúca je zložená z troch lalokov, pravá zo štyroch. Srdce dosahuje 0,7% hmotnosti tela, čo je známkou pomerne veľkých fyzických schopností na krátke vzdialenosti. Obličky osmákov sú guľovitého tvaru, na povrchu hladké, v ich strede sa nachádza obličková panvička. Obličky sú voči telu pomerne veľké (cca 0,8-1% hmotnosti tela) - to ukazuje na ich značnú výkonnosť a vysvetľuje aj schopnosť osmákov prežiť v niektorých dobách takmer bez vody. Maternica u osmákov je dvojitá (má dve oddelené maternice tela), samička má dva páry mliečnych bradaviek. Semenníky u samcov neležia v miešku mimo tela, ako tomu je u niektorých cicavcov (psi, králiky atď), sú uložené v dutine brušnej. Penis obsahuje penisovú kosť.
Príznaky choroby
Hlavným predpokladom pre spokojný život našich osmákov je predovšetkým ich zdravie. Len zdravé zviera je veselé, čulé a rado si s nami hrá. Preto je starostlivosť o zdravie osmákov rovnako dôležitá, ako ich správne kŕmenie.
Včasné rozpoznanie príznakov prípadného ochorenia dáva nádej na rýchlu a úspešnú liečbu. Preto je potrebné zviera dobre poznať a akejkoľvek odchýlky od normálu pozorn sledovať. Prvým signálom, že niečo nie je v poriadku, je zmena v správaní zvieraťa. Rýchly a temperamentný živočích je skleslý, malátny, pomaly reaguje na akékoľvek podnety. Naopak inokedy pokojný osmák sa stáva protivným a mrzutým - to všetko napovedá, že je možno chorý. Ak sa nám správanie daného jedinca nepáči, venujeme pozornosť jeho telesnému stavu. Najprv prezrieme starostlivo srsť - u zdravého zvieraťa má byť primerane hustá, lesklá, hladká a priliehavá. Chybou je srsť matná, zlepená, znečistená. Poruchu zdravia signalizuje aj lámavosť srsti alebo ich nadmerné vypadávanie, prípadne úplne lysé okrsky. Koža osmákov má byť pružná, ľahko odtažitelná, pritom musí k telu dobre priliehať. Na koži si všimneme prípadného začervenania či chrást. Veľkú pozornosť treba venovať slizniciam - predovšetkým potom očiam a sliznicu ústnej dutiny. Viditeľné sliznice dôkladne prezrieme, skontrolujeme spojivky očí a sliznice dutiny ústnej. Mali mať jemne ružovú farbu a nemali by byť zdurenie. Okolie nosových otvorov a očí má byť suché a čisté. Prezrieme aj uši, ak sú čisté a nevyteká z nich maz, ktorý môže niekedy aj okolo uší zaschnúť v pevnej útvary. Významným zdravotným ukazovateľom je prijímanie potravy, tekutín a tiež konzistencie trusu. Zdravé zvieratá prejavujú záujem o potravu. Aj keď sú sýte, idú predložené lahôdky aspoň preskúmať. Choré zviera necháva potravu bez povšimnutia alebo ju prijíma len váhavo, často sa naopak zvyšuje príjem tekutín. Konzistencia trusu je tiež dôležitá - pri jeho výraznej zmene bez zmeny v systéme kŕmenia a druhu krmiva môžeme usudzovať na ochorenia. Ak sa nám zdravotný stav osmáka nezdá byť dobrý a chováme osmáky v skupine, izolujeme ihneď choré zviera od ostatných do karanténnej nádrže. Ak by sa jednalo o prenosnú chorobu, ľahko by sa mohli nakaziť aj ostatný osmáci. Oddelením chorého zvieraťa sa tomu môžeme čiastočne vyhnúť. Vždy je lepšie bez zbytočného otáľania navštíviť veterinárneho lekára, ktorý nám iste poradí. Pred návštevou je dobré si spísať alebo si zapamätať všetky odchýlky od normálu, aby sme lekári uľahčili rozpoznanie prípadné choroby.
S akými chorobami sa môžete stretnúť
Choroby, sktorými sa u osmákov stretávame, môžeme rozdeliť na choroby nákazlivé (bakteriálne alebo vírusové), choroby parazitárne, choroby vyvolané plesňami a ostatné choroby.Zvláštnu skupinu tvoria úrazy a otravy (či už jedy alebo lieky,krmivom apod). Chorôb je veľké
množstvo,jevšak dobré tie najčastejšie poznať, aby sme im mohli lepšie predchádzať. Najčastejšie sú ochorenia zažívacieho ústrojenstva a s ním spojené problémy.
Infekčné choroby bakteriálneho pôvodu
Sväčšinou bakteriálnych ochorení, ktoré prenášajú divoko žijúce zvieratá, sa v domácom chove osmákov nestretneme. Iná je situácia u baktérií bežnejších - ich výskyt je totiž zaznamenávaný aju zdravých zvierat (predovšetkým E. coli, mikrokoky a Proteus mirabilis). Tieto baktérie u zdravého zvieraťa nespôsobujú zdravotné komplikácie. Akvšakdôjde k narušeniu zdravotného stavu (napr. podaním závadného krmiva, stresom, prechladnutím), môžu tieto baktérie spôsobiť vážne zdravotné komplikácie.
Infekčné choroby vírusového pôvodu
Väčšina ochorenívírusového pôvodu je na osmákov prenosná z ostatných laboratórnych zvierat alebo z voľne žijúcich hlodavcov. Pri chove osmákov v domácnostiach prenos vírusových chorôb nehrozí. Liečba vírusovýchochorení je pomerne zložitá, vždy je nutná návšteva veterinárneho lekára, a mnohokrát nebýva príliš úspešná.
Parazitárne choroby
Parazitózy môžeme rozdeliť na endoparazitózy (tj choroby spôsobené parazitm ižijúcimi v tele zvierat) a na ektoparazitózy (tj choroby spôsobené vonkajšími parazitmi).
Dravé roztoče
V letných mesiacoch sa občas stretneme s tým, že chovaný osmáci začnú bez zjavnej príčiny chudnúť, sú nepokojní, často sa škriabu, prípadne dochádza k požieraniu vlastných mláďat (kanibalizmu). Pri dôkladnej prehliadke môžeme u zvierat pozorovať mierne začervenané až koprivkovité škvrnky, väčšinou na brušku a v podpazuší. Príčinou je napadnutie zvierat larvami dravých roztočov čeľade Trombiculidae - sametek. Tieto roztoče napadajú všetky suchozemské stavovce, vrátane človeka. Dospelí jedinci žijú skryto v horných vrstvách pôdy a živia sa drobnými článkonožcami alebo ich vajíčkami. Larvy po vyliahnutí vyliezajú na trávne porasty a ostatné vegetácii, odkiaľ si ich spolu s krmivom zavlečú do chovu. Sú mikroskopické (0,1-0,2 mm), oranžovej až červenej farby. Po napadnutí ich môžeme pozorovať ako drobné oranžové až červené body. Za 8-12 hodín po prisatí lariev dochádza k najväčšej svrbení. Svrbenie spôsobuje jednak vlastné poškodenie kože roztočom, ale predovšetkým potom jeho sliny. Nasatá larva opúšťa hostiteľa, v podstielke sa mení v nymfu a môže tu dokončiť svoj vývoj. Priamo preukázať parazitujúce larvy sa podarí len v prvých dvoch dňoch po zavlečenia parazita, neskôr je možné len pozorovanie charakteristických zmien na koži. Preto môžu niektoré prípady uniknúť správnemu rozpoznanie. Postihnutá zvieratá je najlepšie ošetriť niektorým z insekticídnych prípravkov (Arpalit, Diffusil atď). Treba mať pritom na pamäti veľkosť daného jedinca. Pomerne dobré skúsenosti sú i s použitím Diffusil repelentu (humánne prostriedok), ktorý má polovičný obsah účinnej látky oproti Diffusil V a bez problémov jeho použitie znášajú aj mláďatá. Veľmi dobre sa osvedčuje aj Frontline. Predtým odporúčaný fenoform nie je vzhľadom k svojej veľkej účinnosti a možné jedovatosti i pri malých koncentráciách pre drobné zvieratá vhodný. Dôkladne vyčistíme chovnú nádrž a vymeníme podstielku. Vzhľadom k pomerne značnému rozšíreniu roztočov je potrebné s možným napadnutím počítať.
Blchy
Osmáci, ktorí prichádzajú do styku s ďalšími domácimi zvieratami, sa môžu stať nositeľmi ďalších parazitov - bĺch. Za hlavné šíriteľa je potrebné považovať psov a mačky. Blchy sú druhovo špecifické, napriek tomu by mohlo k prenosu dôjsť. Blchy sajú krv a spôsobujú tým dráždenie pokožky. Osmáci sú veľmi nepokojní, škriabu sa, otierajú sa o steny ubikácie. Srsť je mierne poškodená. Najviac ohrozené sú mláďatá, u ktorých by silná invázia bĺch mohla spôsobiť málokrvnosť a v konečnom dôsledku aj úhyn. Pri podozrení na výskyt bĺch dôkladne prezrieme kožu osmákov .Blchy zvyčajne vypijú viac krvi, ako potrebujú, jej časť potom odchádza nestrávená zažívacím ústrojenstvom. Trus blchy je tmavý až čierny a v srsti ho nájdeme väčšinou ľahšie než samotnú blchu. Liečenie je pomerne jednoduché, vzhľadom k širokej ponuke insekticídnych prostriedkov. Použijeme podľa návodu ktorýkoľvek z nich (Diffusil, Frontline, Arpalit). Použitie je vhodné po štrnástich dňoch zopakovať. Samozrejme je potrebné dôkladné vyčistiť ubikácie a preventívne aj tu aplikovať prípravok, ktorý používame. V tomto prípade je dôležitá prevencia - pravidelne odblšujeme všetky domáce zvieratá, ktoré s osmákmi prichádzajú do styku, predovšetkým potom psov.
Čmelíci
Čmelíci sú parazity vyskytujúce sa predovšetkým u vtákov. Vo dne spia v sene alebo slame, v noci sajú krv. Prenos tohto parazita na osmáky je možný z doma chovaných vtákov napadnutých týmito parazitmi - predovšetkým z okrasného vtáctva a hydiny. Napadnutí osmáci sú predovšetkým navečer a v noci veľmi nepokojní, často sa škrabú. Pri masívnom napadnutí môže opäť dôjsť k málokrvnosti, zvieratá sú apatické. Následkom neustáleho škrabanie môže dôjsť k vzniku drobných kožných poranení, do ktorých sa druhotne môže zaniesť infekcia. Pri liečení použijeme niektorý z insekticídnych prípravkov, veľmi dôležité je však zlikvidovať možné útočisko čmelíků (seno a pod), odstrániť všetku podstielku a zlikvidovať čmelíky na ďalších hostiteľoch.
RADA: Po porade s veterinárnym lekárom, ktorý nám odporučí niektorý insekticídny púder, môžeme jeho aplikáciu nechať na samotné zvieratá. Stačí tento púder v dostatočnom množstve pridať do piesku, ktorý dávame osmákom ku kúpeľom.
Poranenie kože
K poraneniu kože môže dôjsť pri napadnutí vonkajšími parazitmi, keď sa osmáci neustále škriabu, a pri použití nevhodného zariadenia terária (ostré hrany, vyčnievajúce drôty a pod). V podobných prípadoch je nutné odstránenie parazitov a úprava zariadenia vitríny. Najčastejšie sa osmáci zrania pri vzájomnej potýčke (v podobných prípadoch je potrebné zmeniť sociálne zloženie skupiny). Väčšinou sa jedná iba o povrchové poranenia, ktoré treba len dezinfikovať, aby nedošlo k druhotnej bakteriálnej infekcii. K vážnejším poraneniam zvyčajne nedochádza, ak si však osmáci spôsobia vážnejšie rany, je nutná návšteva veterinárneho lekára. Ten v narkóze zranenia zašije a naordinuje prípadné lieky.
Strata srsti (alopécia)
Strata srsti sa môže niekedy vyskytnúť u veľmi starých zvierat predovšetkým na bruchu. Holé okrsky kože najmä na chrbte môžu byť dôsledkom prílišnej starostlivosti o srsť niektorého iného člena skupiny (tzv. stereotypné správanie). Tomu môžeme pomerne ľahko zabrániť správnym vnútorným vybavením chovného zariadenia, predkladaním dostatku konárov k okusu a predovšetkým dostatkom času, ktorý so zvieratami strávime. Niekedy sa však môže strata srsti prejaviť pri nedostatku minerálnych látok (predovšetkým zinku a síry) alebo vitamínov (biotín apod). V tomto prípade radšej navštívime veterinára.
Zápal kože (diplokoková dermatitída)
Ide o zmeny kože, do ktorých sa druhotne dostáva infekcia. Koža v týchto miestach odumiera, srsť úplne chýba. Pri podozrení na toto ochorenie ihneď navštívime veterinárneho lekára, ktorý určí správny postup pri liečbe.