Čo je králik?
Taxonomické zaradenie:
Ríša: Živočíchy (Animalia)
Kmeň: Strunatci (Chord)
Podkmeň: Stavovce (Vertebrata)
Trieda: Cicavce (Mammalia)
Podtrieda: Placentálové (Placentalia)
Poriadok: Zajace (Lagomorpha)
Čeľaď: zajacovité (Leporidae)
Vedeli ste, že Králik neni hlodavec?
Králiky sú občas radené do radu Hlodavce (Rodentia), aj keď tam nepatria, majú svoj samostatný rad Zajace (Lagomorpha). Zvádzajú k tomu podobné znaky medzi oboma radmi. Predné zuby zvané hlodáky - dorastajúce zúbky, ktoré si musí zajačik pravidelne obrusovať (ak to nezvláda sám, je potreba, aby boli opravné u veterinára pravidelným skracovaním zúbkov), alebo pôrod holých nevidiacich mláďat. Hlavným rozdielom oproti hlodavcom je stavba zubov. Na rozdiel od hlodavcov majú v hornej čeľusti štyri hlodáky, na spodnej dva.
Kostra králika sa vyvíja najrýchlejšie do 6. mesiaca života preto zvlášť v tomto období potrebuje dobrú výživu. Králik má 28 zubov (16 v hornej čeľusti, 12 v dolnej čeľusti). Rezáky (6) môžu ročne vyrásť až o 13 cm, takže si ich Králik musí mať o čo brúsiť (vetvy). Od 18. Dňa sa králikom vymieňajú zuby. Plný počet zubov dosiahne okolo 1 mesiaca.
Jediným rozdielom medzi oboma zástupcami čeľade zajacovité, medzi zajacom a králikom, je v spôsobe rozmnožovania odchovu mladých. Kým zajacov rodí svoje mladé v hniezde úplne osrstené a s otvorenými očami, sú relatívne okamžite po pôrode schopní sa o seba postarať (podobne morčatá činčily), králik rodí mláďatá vo vyhrabaných dierach - norách úplne nevidiacich, samostatne neschopné života. Malé králiky sa cca 2-3 týždne vyvíjajú v závislosti od starostlivosti matky, jej materského mlieka, než sú schopné vyliezť z hniezda. Vzájomné kríženie králika a zajaca nie je možné.
Prečo zajace jedia svoje bobky?
Nie je to vada, je to úplne prirodzené. Dochádza k väčšiemu využitiu živín. Z mäkkých bobkov získavajú vitamíny skupiny B, K a mikroflóru z tráviaceho traktu. Za určitých okolností žiaľ aj vývojové štádia kokcídií či iných parazitov. Ak ide o trávenie, zvyšky opúšťajú zažívací trakt za 24-48 hodín po prijatí potravy. Väčšina živín je vstrebávaná črevnou sliznicou. Keď už hovoríme o trávení, usporiadanie vstupu pažeráka do žalúdka, ktoré neumožňuje vracanie, môže za problémy s nadúvaním. V hrubom čreve a slepom čreve sa trávi celulóza vďaka črevnej mikroflóre. Po antibiotikách preto dochádza k poruchám trávenia, pretože ničí nielen chorobu, ale i potrebné mikroorganizmy. Pre obnovenie mikroflóry pre správnu funkciu tráviacej sústavy je potreba po liečbe podávať jogurty so živou kultúrou poprípade bobečky od iného zdravého králika.
Čo je potrebné vedieť?
Králičia teplota sa pohybuje väčšinou medzi 38,5 - 39,5 stupňami Celzia.
Králičia moč je hustá mA pH okolo 8,0.
Králik nemá potné žľazy.
Dychová frekvencia v pokoji je okolo 50-60 dychov za minútu.
Pulz JE 120-150/min.
Okrem čuchu má králik dobre rozvinutý sluch.
Z hľadiska hmatu sú dôležité hmatové chlpy na nose a nad očami.
Dobre je na tom aj chuť, najhoršie zrak.
Zrak
Králičí zrak je prispôsobený predovšetkým k tomu, aby rýchlo zistil blížiace sebe nebezpečenstvo - nech už prichádza z ktoréhokoľvek smeru. Jeho oči sú posadené pomerne vysoko ku všetkému na stranách hlavy. To králikovi umožňuje vidieť skoro v rozsahu 360 stupňov, rovnako tak vysoko nad hlavu. Má to však jeden háčik - priamo pred tvárou nevidí nič. To však vyrovnávajú uši a nozdry. Dôsledkom tohto posadenia očí sa jeho zorné pole v jednom mieste prekrýva. Tento centrálne slepý bod králikovi neumožňuje priestorové (3D) videnie blízkych objektov. Králiky majú tiež obmedzené videnie farieb. Môžu napríklad rozlišovať medzi vlnovou dĺžkou, ktorú vnímame - zelenú modrú. Je však možné, že tieto farby nevnímajú tak ako my. Vedia ich však odlíšiť. Za horších svetelných podmienok vidí králik naopak lepšie než človek. V porovnaní s ľuďmi je však jeho obraz trochu zrnitý. Preto sa môže stať, že sa vyľaká, ak okolo neho prejdete s nejakým predmetom na rukách, ktorý deformuje Váš známy obrys postavy. Preto sa králikovi, keď okolo neho prechádzete, prihováratje, aby Vás spoznal a nemal obavy.
Pohlavie, rozmnožovanie
Pohlavné zrelosť nastáva vo veku 4 až 6 mesiacov, v tejto dobe však ešte nie ukončený telesný vývin. Mladé by mala mať samica neskôr.
Pri pohlavnej dospelosti králik začne meniť správanie, obdobie tzv "Puberty". Zajačik začne mať potrebu značenia svojho teritória, býva náladový, nálady sa mu často striedajú, od veľkého miláčika do protivného samotára. Má potrebu ochutnávať všetko okolo, začína sa zaujímať o párenie, väčšina samčekov a niektoré samičky majú potrebu naskakovať na plyšáky.
Samička je schopná otehotnieť kedykoľvek pri párení so samcom. Gravidita trvá 28 až 35 dní, králičica spravidla rodí najčastejšie 31. Deň. Keď rodí o deň - dva neskoršie, väčšinou to znamená, že má menšie množstvo mláďat (1-2 mláďatá).
Králičice majú na brušku 3-5 mliečnych bradaviek v dvoch radoch, kde prvá je na spodnej strane laloku na konci v slabinách.
Samec pohlavne dospieva už som 3 mesiacoch, preto je treba mláďatá rôzneho pohlavia od seba v túto dobu pre istotu oddeliť.
Najintenzívnejšie sa kostra vyvíja v 4 až 6 mesiacmi (zvýšená potreba vápnika, fosforu, vitamínu D).
Srsť
Králičia srsť sa skladá z troch druhov
1) Pesíky (3-5 cm) sú krycie chlpy, sú rovné, tvrdé, chránia srsť pred okolitými vplyvmi.
2) Osníky - podsada. Sú mäkké, v dolnej časti zvlnené
3) Vlníky - najjemnejšie podsady, dĺžka 1,5 - 3 cm, ohybné, zvlnené, husté.
Pĺznutie
Mláďatá v prvom roku života obmieňajú srsť 3 krát (prvýkrát v 8. týždni, druhýkrát okolo 4. mesiaca, potom okolo 7. mesiaca), dospelí Len 2 krát (jar, jeseň). Niekde sa uvádzajú ešte dve ďalšie slabé pĺznutia. Pĺznutie trvá niečo cez mesiac. Je ovplyvňované výživou, zdravím zvieraťa, bývaním a počasím. V dobe pĺznutia by sme mali králiky pravidelne kartáčovať alebo prstami vyberať zo srsti uvoľnené chlpy, aby sa im pri umývaní nedostali vo väčšom množstve do zažívania. Vďaka tejto ľudskej pomoci môže pĺznutie trvať dokonca kratšiu dobu. Samicu v čase, kedy čaká uvoľňuje chlpy, takže si ich môže ľahko vytrhávať pre vystlatie hniezda.
Pazúry
Pazúry králikom rastú celkom rýchlo, takže si ich musia obrusovať. V domácich podmienkach musíme občas králikom pazúriky skrátiť. Pozor ale, nesmieme skracovať príliš (vodítkom moze byt červená žilka vnútri pazúrikov, viditeľná proti svetlu), aby sme králikovi nespôsobili bolesť či silné krvácanie.
Ak si nie sme pri prvom strihaní istí, môžeme o školenie požiadať veterinára. U tmavých pazúrikov si môžeme pomôcť presvietením baterkou. Pazúrik striháme tak, že si zistíme, kam až dosahuje červená žilka,od nej necháme ešte 1-2 mm a striháme. Keď sa pazúrik strihá teste pri žilke, králikovi sa potom zle behá a trvá deň či dva, kým mu znova znecitlivie.
Kliešte na pazúriky sa dajú kúpiť v bežných chovateľských potrebách.